Veľká Fatra – v kráľovstve divočiny

Vďaka svojej práci mám možnosť navštevovať tie najrozmanitejšie a najdivokejšie zákutia v Karpatoch. Existuje však len jedno miesto, kde cítim, že je môj domov. Je ním Veľká Fatra.

V čučoriediskách

Do obľúbenej lokality sa mi podarilo vyraziť po dlhých mesiacoch. Dozrievajúce čučoriedky a maliny, dostupnosť vody a miest k odpočinku, ale aj relatívna odľahlosť a absencia ciest a turistických trás predstavujú veľké lákadlo pre zvieracích obyvateľov. Mierne zdržanie (pasenie sa na lesných plodoch) spôsobilo, že na pozorovacie miesto som dorazil až o osemnástej hodine. Netrvalo dlho a ako prvý účinkujúci sa na scéne objavil statný diviak. Tak, ako znenazdajky sa zjavil, tak aj zmizol. Pokračujem v oberaní čučoriedok, ktoré mám v dosahu, keď v tom zaregistrujem pod sebou pohyb. Ani mladý medveď neodolal lákaniu sladkých plodov. Len na malú chvíľu zodvihol hlavu, aby skontroloval okolie. Tým mi dal šancu na pár záberov a spokojne pokračoval v hodovaní.

 

Keď sa už zdalo, že noc preberá vládu nad krajinou, na samej hranici svetla začala pár metrov odo mňa vychádzať na pašu aj jelenia zver. Najskôr jelienča, za ním jeho mamina a na záver niekoľko mladých jeleňov, ktorým sa práve podarilo zbaviť sa lyka. Záver dňa bol rovnako fascinujúci. Divadlo na nočnej oblohe je snáď najkrajší večerníček na dobrú noc.

 

 

 

 

 

 

Najkrajšie ráno

Červené zore a posledné blikajúce hviezdy signalizujú, že je najvyšší čas vyliezť zo spacáku. K raňajkám mi vystačí pár hrstí čučoriedok a pomaly začínam baliť batoh. Popri tom sledujem dve čriedy jeleňov, ktoré sa po celonočnej paši chystajú na denný odpočinok. Jelene, ktoré sa celú noc pásli v mojej blízkosti však začali podozrivo pozerať rovnakým smerom. Keď prehľadávam okolie cez hľadáčik zrkadlovky zisťujem, že vo vzdialenosti približne 300 metrov sa nachádza medvedia rodinka. Zatiaľ čo sa malé plyšáky bezstarostne hrajú, mamina medvedica si užíva sladké maškrty. Vzhľadom k tomu, že moja spiatočná cesta sa nachádzala práve na trase k medvedej rodinke, rozhodol som sa opatrne priblížiť. Hlavná misia však bola túto krásnu idylku nenarušiť. Solitérne smreky poslúžili na nenápadné približovanie priam ukážkovo. Finálna vzdialenosť, z ktorej som mohol pozorovať nádherné prírodné predstavenie, bola 40 metrov. Medvedica len na malú chvíľu spozornela, postavila sa na zadné, no keď nič podozrivé nezistila, po pár sekundách opäť pokračovala v hodovaní. Takto strávim v blízkosti medvedej rodinky ešte pol hodinu, než sa pomaly začína zaťahovať opona a hlavní protagonisti odchádzajú zo scény do blízkeho lesa. Mne zostal ešte dlho úsmev na tvári a od radosti sa po líci skotúľala aj nejaká tá slzička 😊 .

 

 

 

Takto prebiehal môj síce krátky, ale o to intenzívnejší pobyt v lone prírody. Veľká Fatra, ďakujem!