Jelenia ruja

Tohoročná jelenia ruja sa vyznačovala dosť nestabilným počasím. Hory boli z väčšej časti zahalené v hustom závoji hmly, preto som sa rozhodol tráviť čas v okolí rieky Turiec. Hoci jeleňov sa na mojich obľúbených lokalitách nachádzalo dostatok, dostať nejakého pred objektív predstavovalo tvrdý oriešok. Večer vychádzali na otvorené priestranstvá často až takmer za úplnej tmy, pričom ráno sa v nížinnej krajine nachádzala hmla, v ktorej je problém odfotiť čokoľvek, čo je ďalej ako na 20 metrov. Musel som teda v prvom rade vystihnúť dni, v ktorých bolo priaznivejšie počasie a tiež nájsť lokality, v ktorých zvieratá nie sú rušené, a tým pádom vychádzajú z húštin za relatívne priaznivých svetelných podmienok. Počas dvoch týždňov som pozoroval nespočetne veľa jeleňov a prežil s nimi krásne chvíle. Nuž a nakoniec sa podarilo niekoľko z nich aj zdokumentovať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na bedle

Keď už som si jeleniu ruju užil do sýtosti, na samom konci septembra som sa vybral na hrebeňové lúky do Malej Fatry. Mojím cieľom nebolo fotografovanie jeleňov, hoci foťák som mal so sebou, ale nazbierať bedle, ktorých v tomto období býva na horských lúkach hojnosť. Prekvapilo ma, s akou intenzitou sa na daných miestach ohlasujú jelene, hoci boli sotva 3 hodiny poobede. Preto, keď už bolo bedlí vo vrecúšku tak akurát a jelenie ručanie neuberalo na intenzite, bola by škoda nepočkať na peknom mieste do zotmenia. Snáď sa nejaký ten jeleň ukáže. Celkovo vyšli na horské lúky tri jelene s jelenicami a podarilo sa mi v peknej jesennej krajine spraviť aj zopár záberov. Večer v Malej Fatre tak dal definitívnu bodku za jeleňou rujou.