Kamzík vrchovský alpský – ruja na hrebeni Jeseníkov

 

Už niekoľko rokov navštevujem v mesiaci november odľahlé vysokohorské lokality vo Vysokých, Belianskych či Nízkych Tatrách. Dôvodom je kamzíčia ruja. A hoci najviac pozorovaní aj fotiek mám práve z našich Tatier, v rokoch 2018 a 2020 som sa rozhodol pre menšiu zmenu, a vydal sa pátrať po kamzíkoch do Českej republiky, presnejšie do Jeseníkov. A práve pred dvoma rokmi to s kamzíkmi v Jeseníkoch vyšlo priam ukážkovo.

V najkrajších českých horách

Ani Šumava, Jizerské hory či Krkonoše vo mne nezanechali taký silný dojem, ako práve Jeseníky. Možno práve z dôvodu, že hôľne partie s porastmi čučoriedok, kosodrevinou a solitérnymi smrekmi mi veľmi pripomínajú moju milovanú Veľkú Fatru. A je tu ešte jedna spojitosť. Práve z Jeseníkov (a Lužických hôr) bolo v roku 1960 vypustených 20 jedinovov kamzíka vrchovského alpského práve na územie Veľkej Fatry. Jesenícky kamzík má na území už viac ako 100 ročnú históriu. V roku 1913 tu boli dovezené z Álp. V súčasnosti sa veľkosť populácie odhaduje na 200 jedincov.

 

 

 

 

 

 

Rozprávkové ráno

Možností pozorovať a fotiť kamzíky som mal hneď niekoľko. Jednak na samotnom hlavnom hrebeni v oblasti Vysoké hole a Velké kotliny, ale aj v krásnych smrekových lesoch okolo Švýcarny. Nadišiel štvrtý a zároveň posledný deň môjho pobytu v krásnych jeseníckych horách. Cestou na zastávku autobusu na Skřítek sa kochám krásnou krajinou, z ktorej silný nočný mráz a vietor vytvorili úplnú rozprávku. V hlave si prehrávam zážitky z posledných dní, keď v tom sa na horizonte objaví čierna bodka. Kamzík! A chvíľu za ním ďalší. Celkovo napočítam 12 jedincov. Presúvam sa 300 metrov smerom, kam predpokladám, že sa črieda bude uberať a čakám, kým kamzíky samé od seba prídu bližšie. Vyčkávacia stratégia vyšla perfektne. Kamzíky celý čas o mne vedeli a priblížili sa do asi 30 metrovej vzdialenosti. Postupne rozoznávam mladé, niekoľkomesačné kozliatka, ich maminy, mladšie jedince aj pána harému – dospelého capa. Stíham spraviť pár záberov, keď v tom sa z doliny dovalí hustá hmla. Kamzíky zneistia a pomaly začínajú odchádzať zo scény. Podobne aj ja, zmeškať autobus by znamenalo niekoľkohodinové čakanie v mraze na ďalší. A hoci mi je pri spomienke na mrazivé ráno ešte teraz zima, niečo vo vnútri ma stále intenzívne hreje. Ďakujem, Jeseníky!