Počas predchádzajúcich dvoch návštev Muránskej planiny som príliš veľa času na podrobnejšie zoznámenie sa s týmto územím nemal. Konečne však nastal čas posvietiť si na jeden z našich národných parkov zblízka a spoznať aj jeho lesných obyvateľov. Štyri dni v lone prírody ubehli ako voda. Jelenia ruja sa ešte len rozbiehala, preto sme paroháčom príliš veľkú pozornosť nevenovali. Viac menej bezcieľne sme v trojici putovali krajinou s túžbou spoznávať jej krásy.
Mŕtvy les. Skutočne mŕtvy?
Veľkoplošné rozpady horských smrečín neobišli ani snáď najkrajšie miesta Muránskej planiny. Na Fabovej holi dostala príroda voľnú ruku a vďaka tomu vznikol po vetrovej a následnej lykožrútovej kalamite unikátny biotop. Naň sú viazané aj vzácne druhy lesných kúr, hlucháň a jariabok hôrny. Popadané mŕtve drevo poskytuje životný priestor pre veľké množstvo saproxylického hmyzu a húb. Stojace mŕtve stromy s dutinami zase predstavujú hniezdne možnosti pre naše najmenšie lesné sovy, kuvička vrabčieho a pôtika kapcavého. V tieni tisícov malých jarabín zmladzujú semenáčiky smreka. S údivom sme sledovali neskrotnú silu prírody prekypujúcu životom, pričom sme veľmi rýchlo pochopili jeden zásadný fakt. Je mŕtvy les skutočne mŕtvy? Ani náhodou!