Návšteva na tokanisku

Najväčším sviatkom roka je pre mňa už niekoľko rokov pozorovanie jarného toku tetrova hoľniaka. Hôľni rytieri sa približne od polky marca začínajú zhromažďovať na spoločných tokaniskách a zvádzať súboje o čo najvýhodnejšiu pozíciu v aréne. Ja sa snažím využiť každú príležitosť vybehnúť na niektoré z fatranských alebo tatranských tokanísk a dosýta si vychutnať toto veľkolepé predstavenie.

Vrcholový predátor  

V ten aprílový deň sme sa na jedno z tatranských tokanísk vybrali vo štvorici. Ešte večer sme navštívili tokanisko a rozdelili si solitérne smreky, v ktorých si každý z nás pripravil čo najlepší kryt pre pozorovanie ranného predstavenia. Po skončení prác sme sa na noc presunuli do pásma lesa, kde sme ešte dlho debatili o čare vysokohorskej prírody a jej obyvateľoch. Jasná obloha s miliónmi hviezd bola nádejným prísľubom pre magický zážitok na jarných holiach. Dlho predtým, ako sa začalo brieždiť, sme už sedeli vo svojich krytoch a netrpezlivo očakávali prílet prvých tetrovov. Čakanie si skracujem driemaním, z ktorého ma preberá prílet prvého tetrova s typickým “zašuíkaním“. Postupne prilietajú ďalšie a ďalšie, ale v rannom šere nie je poznať ani len ich siluety. Až po niekoľkých minútach je možné chvíľami zahliadnuť biele podchvostové perá tokajúcich kohútikov. Začína sa však dvíhať silný vietor a ako naschvál sa z doliny dovalila aj hmla. Napriek tomu sú kohútiky aktívne a niekoľko krát medzi sebou zvádzajú súboje. Pomedzi tokajúce kohútiky pobehujú netrpezlivé sliepočky a v jeden okamih sme svedkami aj nie často pozorovaného párenia. Svetlo sa mení, vychádza slnko, ale len na pár sekúnd, aby tokanisko opäť zahalila hmla. Takto sa to opakuje niekoľko krát. Fotenie v týchto podmienkach je komplikované, ale zážitok máme krásny. S príchodom šiestej hodiny však všetky jedince ako na povel vzlietnu a opustia tokanisko. Niečo ich muselo vyplašiť. Svoju úvahu som ani nestihol dokončiť, keď zrazu periférne zazriem siluetu veľkého dravca. Orol! Spravil krátky prelet a dosadol na zem, pár metrov pred môj kryt, kde sa ešte pred pár momentami odohrával celkom iný príbeh. Chvíľu som váhal, fotiť, nefotiť? Ak pohnem objektívom, celé to môžem pokaziť. S chvejúcimi sa rukami a búšiacim srdcom zaostrujem a skúšam zhotoviť prvé zábery. Orol síce cvakanie zrkadla musel počuť, ale nenechal sa rušiť. Dokonca sa pozrel niekoľko krát priamo do objektívu. Po chvíli vzlieta a sadá na solitérny smrek. Takmer som však skamenel, keď po pár minútach spravil ďalší krátky prelet a pristál opäť pred mojím krytom. To už som však viac pozoroval a vychutnával, ako fotil. Na tokanisku sa zdržal takmer pol hodinu. Keď sme po jeho odlete povyliezali stuhnutí a vyzimení z krytov, žiarili sme šťastím. Boli sme spokojní s krásnymi zážitkami, tetrovy to prežili, len orol z toho vyšiel tentokrát naprázdno. 😊 Pri dodatočnej identifikácií z nášho foto a video materiálu sme zistili, že išlo o mladú, pravdepodobne len ročnú orlicu.

Posledné 2 roky som sa na toto miesto z časových dôvodov nedostal. Verím, že tento rok sa to už podarí. Spomienka na prekrásne zážitky z tetrovieho tokaniska mi zostane už navždy.