Opäť na Fagaraši

Často myslím na to, koľko mám v živote šťastia. Okrem iného, už tretí rok po sebe som mal od polky mája možnosť stráviť výskumnými aktivitami vyše 6 týždňov na Fagaraši v Rumunsku. Toto pohorie považujem za skvost karpatskej divočiny. Dlhé obdobia strávené v tomto chráme prírody sa nezmazateľne zapisujú do každej bunky môjho tela. Tunajšia divočina si ma úplne podmanila a ja už teraz premýšľam, kedy sa mi naskytne možnosť vyraziť do Južných Karpát opäť.

V medveďom kráľovstve

Začiatok terénneho výjazdu bol náročnejší ako po iné roky. Z tohto dôvodu mi ušla medvedia ruja. Vlastne, tak nejako mi to ani nevadilo. O stretnutia s medveďmi aj tak nebola núdza a čo sa nepodarilo počas medvedej ruje, mi príroda plným priehrštím vynahradila o niečo neskôr.

 

 

 

 

 

Pri plánovaní foto-expedície, ktorá bola na pláne počas dní voľna, nebolo treba dlho uvažovať nad výberom lokality. Voľba padla na dolinu, do ktorej nevedú žiadne cesty ani turistické chodníky. Najschodnejšie je vydať sa z civilizácie proti prúdu rieky a nasledovať medvedie cestičky. Medvede veľmi dobre vedia, kadiaľ sa dostať do záveru doliny čo najjednoduchšie. Trasa obsahuje okrem iného aj niekoľkonásobné brodenie horskej riavy, tento krát som sa pri troche nepozornosti nevyhol ani nechcenému pádu do vody. Po približne piatich náročných hodinách chôdze s ťažkým batohom na chrbte však na človeka čaká zaslúžená odmena – medvedie kráľovstvo. V tejto doline neprebieha medvedia ruja tak, ako v doline susednej. Slúži ako akési útočisko pre medvedice s mladými. Tých som tu narátal celkovo 7, z toho 3 medvedice mali tohoročné mláďatá a zvyšné 4 minuloročné. Občas sa objavili v doline aj mladé jedince, ktoré však tadiaľ zväčša len prechádzali. Desiatky hodín pozorovaní medvedích rodiniek počas siedmych dní boli hotovým balzamom na dušu. Občas sa medvede ocitli aj v pekných kompozíciách, a tak som mal možnosť zhotoviť aj niekoľko záberov, o ktoré sa chcem na tomto mieste podeliť aj s vami. Spestrením boli ako tradične aj kamzíky a po búrkach aj moje obľúbené krajinkárske kompozície s teleobjektívom. Tak zase niekedy, Fagaraš!